Tematické vyučovanie v receptívnej hudobnej výchove v kontexte minulosti a prítomnosti

Metodeja Schneiderová (Prešov)

“Tradícia je preberanie fakle z generácie na generáciu a nie uctievanie popola.”

Ingeborg Backmann

Minulosť a prítomnosť sú spojité nádoby - v našej hudobnej výchove si tradícia podáva ruku so súčasnosťou, minulosť a prítomnosť sa prelínajú, žijú vedľa seba, jedna druhú neutláča, naopak - vzájomne na seba vplývajú. Edukačná hudobná tradícia nestojí oddelene od hudobnej súčasnosti, čím je prelínanie dôslednejšie a plynulejšie, tým viac si pripravujeme prítomnosť i budúcnosť. Pretriedená tradícia sa novým hlbším spôsobom prisáva k dnešku. Ideálny stav, ku ktorému smerujú všetky hudobno-výchovné cesty je ten, keď poznaním tradície dospejeme k správnemu hodnoteniu súčasnosti.

Súčasná nová doba núti učiteľa byť tiež novým tak, ako je nová i naša súčasnosť, pretože tá prináša nové kvalitatívne znaky, nové pocity, nové ideály, nové predstavy. Všetky tieto fenomény sa zákonite prenášajú do vzdelávacieho a výchovného systému. Hudobnovýchovný proces nestojí bokom od týchto zmien. Receptívna hudobná výchova prechádza sústavným vývojom, mení svoju tvár. Čo bolo dnes aktuálne, zajtra môže byť zastarané. Tu sa prelína hudobná minulosť a súčasnosť veľmi zreteľne. Neopakujú sa mechanicky minulé tvorivé princípy, tým by sa stratila novosť, nevytvárali by sa nové postupy, ktoré by nevyjadrovali dnešok tak odlišný od minulosti.

Ľudstvo v súčasnosti je schopné vnímať stále diferencovanejšie zvukové signály, auditívna kultúra sa stáva čoraz bohatšou a rozmanitejšou. I u detí badať ustavičné stupňovanie zvukovej intenzity, dynamickej diferencovanosti a farebnej bohatosti hudby. Vývoj reprodukčnej techniky umožnil, aby hudba v kvalitnej reprodukcii zaplnila sociálne prostredie. Na tieto zmeny musí reagovať i súčasný výchovno-vzdelávací proces v oblasti receptívnej hudobnej výchovy. Hudobné vnímanie má svoju hudobno-pedagogickú rovinu, ide predovšetkým o ontogenetický vývoj, jeho rešpektovanie umožňuje stupňovite prehlbovať vnímacie schopnosti a hĺbku umeleckého zážitku. Tento proces podčiarkuje skúsenostnú zložku, ktorá sa odvíja od motivácie, vyvolania záujmu o hudbu, tvorivých hudobných činností a hudobnej aktivity. Len zvýšená intenzita hudobných skúseností, ich kvalita i množstvo dovedú žiakov k hudobnému pochopeniu i estetickému zážitku.

V minulosti zostali otázky estetického rozvoja žiakov nedocenené. Súčasnosť však prináša snahu rozvinúť individuálny potenciál každého žiaka. V súvislosti s požiadavkou rozvíjania všetkých stránok osobnosti, nielen rozumovej a vzdelanostnej, sa v posledných dvoch desaťročiach do popredia záujmu dostávajú práve receptívne činnosti. Hudba a jej vnímanie predurčuje prepájať také fenomény ako sú zážitok, intuícia, empatia, imaginácia, fantázia, dojem. Hudba sa tak stáva učebným materiálom, ktorý je použiteľný na veľmi široké a rôznorodé poznávanie, hlboké pôsobenie, na plasticitu detskej osobnosti.

V čom sa prejavuje vzťah minulosti a prítomnosti v receptívnej hudobnej výchove?

Počúvanie hudby sa dostáva do našich škôl až po roku 1954, samostatnou zložkou hudobnej výchovy sa stáva od roku 1960 a ďalšia vývinová zmena nastáva v roku1975, keď sa začleňuje do komplexu hudobno-výchovných činností. Všetky tieto zmeny vyvolali množstvo podnetov, počnúc od výskumov, zmien v učebných osnovách, predikciou vzniku nových učebníc, metodických textov a vysokoškolských učebných textov.

Vývinom prešlo i používanie samotných pojmov – najprv počúvanie hudby - v rámci ktorého sa ujasňovali termíny percepcia, apercepcia a recepcia, predhrávanie skladieb. Percepcia ja však len vstupnou časťou zložitej štruktúry recepcie hudby - ako biologická podmienka hudobného vnímania je výsledkom činnosti nervovej sústavy a mozgu. Percipient však nie je len pasívnym činiteľom, ale individuálne percipovanie ja spojené s aktívnym podielom samotného subjektu. Hudba so svojou kognitívnou a estetickou funkciou spúšťa mechanizmus psychických procesov pamäti, predstáv, fantázie, imaginácie a kombinuje sa so zameranosťou myslenia. Ide o spracovanie hudobného podnetu – apercepciu. Aj detský recipient sa pri vnímaní novej skladby opiera o istý súbor uchovaného komplexu vnemov v pamäti a pokúša sa hľadať isté identické prvky, ktoré mu umožňujú hudbu apercipovať. Proces apercepcie ja tak viazaný na proces recepcie. Je to rovina, ktorá zasahuje vnímajúci subjekt, vedie ho k pochopeniu skladby, jej prežívaniu, vyvolá estetický zážitok.

Vstupom počúvania hudby do vyučovania sa ono stáva jednou z hudobnovýchovných oblastí, ktoré boli chápané samostatne, odtrhnuté od ostatných hudobných oblastí- spevu a hudobnej teórie. V počúvaní hudby sa v minulosti zdôrazňovala výchovná sila hudobného umenia, zameriavala sa na emocionálnu povahu hudby, podporovala vytváranie citových vzťahov ku všetkému čo bolo pokrokové a ušľachtilé. Pri stanovení kľúčových cieľov sa vydeľujú jednotlivé zložky – v počúvaní hudby išlo o oboznámenie sa s prístupnými vokálnymi a inštrumentálnymi skladbami, naučiť sa ich chápať na základe poznávania výrazových prostriedkov. Dôležitým momentom sa stáva iné chápanie hudobnej náuky, ktorá sa nestáva cieľom, ale prostriedkom. V 70.- tych rokoch nastáva nový výrazný posun, keď zložky hudobnej výchovy nahradia hudobné činnosti, čím sa i v percepčných činnostiach zdôrazňuje procesuálna stránka hudobnej výchovy, vyzdvihuje sa činnostný a tvorivý princíp.V súčasnosti sa u nás ustálili pojmy recepcia, receptívna hudobná výchova, receptívne činnosti, reecipient. Ak sa v minulosti kládol dôraz na spev, prípadne počúvanie skladieb, dnes je cieľom predmetu priblížiť žiakom celé spektrum funkcií hudobného umenia.

Akými zmenami prešiel obsah receptívnej hudobnej výchovy?

Obsah výuky – učivo - tvoria skladby minulé ale i súčasné. V tomto prípade nie je kvantitatívny zreteľ rozhodujúci, dôležitejšie je stanovisko kvalitatívne. Dá sa povedať, že zmeny v tejto oblasti nie sú také nápadné. V 70.-tych a 80.-tych rokoch sú už princípy tvorivosti a integrity zakotvené v učebných osnovách. Žiak nie je chápaný ako pasívny prijímateľ – objekt pôsobenia učiteľa, ale v pestrej škále hudobných činností sa realizuje ako tvorivý subjekt, vnímateľ, dramaturg i kritik. Štruktúra a výber hudobného materiálu ako priameho prostriedku a činiteľa receptívnej hudobnej výchovy sa stáva pestrejší, zasúpený rôznymi žánrami, hudobnými formami i hudobnými skladateľmi. Väčší priestor bol venovaný vokálnym skladbám, zborovým so sprievodom klavíra a klavírnym skladbám. Dominantu tvorili skladby slovenských autorov, orientovaných na úpravy ľudových piesní. I v tomto období bolo potrebné dbať na výber inštrumentálnych skladieb z rôznych historických období. Evidentná bola absencia detskej populárnej hudby. Chýba ešte stále systémovosť a hlbšia prepojenosť s ostatnými hudobnými činnosťami.

Kvalitatívnu zmenu v recepcii na 1. stupni ZŠ prinášajú nové učebnice vydané v posledných dvoch rokoch. Ak si urobíme malý exkurz do receptívnej oblasti, zistíme nasledovné : naše nové učebnice pre 1.-4. ročník ZŠ obsahujú vyše 40 skladieb, z toho 25 skladieb je od slovenských skladateľov minulého storočia. Tento jav je celkom chvályhodný, pretože je tu evidentné výrazné národné zameranie, čo umožňuje pestovať vyhranené národné hudobné cítenie i u detí mladšieho školského veku. Jedna štvrtina skladieb je od Eugena Suchoňa, ktorý venoval deťom veľkú časť svojej tvorby. Pomerne jednostranné zameranie skladieb na klavírne a zborové formy neznamenajú krok vpred, ochudobňujú žánrovú a druhovú pestrosť recepcie. V tomto smere sú žiaci na prvom stupni ešte stále podceňovaní.

Súčasťou života školskej mládeže sa stala populárna hudba - moderná prítomnosť, naša pokladnica ľudová pieseň a hudba - stará tradícia. Náš bohatý hudobný folklór tu bol odjakživa a je tu stále. Nechali sa ním inšpirovať mnohí hudobní skladatelia v minulosti i súčasnosti, folklór neobišiel ani populárnu hudbu. Tvorivému učiteľovi ponúka populárna hudba i folklór široké pole pôsobnosti i v receptívnych hudobných činnostiach. Počnúc od autentického folklóru, cez rôzne úpravy, etnické rozdiely, a inonárodné podoby. Súčasné nové učebnice si kladú naliehavý cieľ- naučiť deti aktívne prijímať každú dobrú hudbu, vedieť ju hodnotiť, vytvoriť taký vzťah medzi dieťaťom a hudbou, aby cítilo, že hudba ako prameň silných estetických zážitkov sa stala jeho každodennou potrebou.

Sú naši učitelia s viacročnou pedagogickou praxou schopní reagovať na zmeny?

Nové pedagogické smery 20. storočia a ich filozofia -predovšetkým alternatívnych škôl -výrazne ovplyvnili ďalší kvalitatívny vývoj receptívnej hudobnej výchovy, ktorý sa prejavuje v odlišnom prístupe k tradičným a zaužívaným koncepciám. Hľadajú sa nové alternatívne postupy, metódy a formy práce s hudobným dielom, mení sa postavenie žiaka i postavenie učiteľa, zmenou prechádza organizácia vyučovacej hodiny. Pozornosť sa sústreďuje na dieťa, na jeho hudobné záujmy a potreby, učivo nie je cieľom ale prostriedkom rozvoja hudobnej tvorivosti a aktivity. Obsah učiva je modifikovateľný, prihliada sa na osobnosť žiaka. Vyučovacie metódy sú obohacované o hry, dramatizáciu, tvorivú dramatiku-je podporovaná nápaditosť, samostatná práca žiakov, experimentovanie s hudbou.

V mojej pedagogickej praxi sa mi osvedčilo tzv. tematické vyučovanie, v ktorom sa prelínajú progresívne prvky integrovaného tematického a projektovaného vyučovania. Ide o integráciu vnútornú – integráciu hudobnovýchovných činností-ukončenú zmysluplným celkom -vyústenie do recepcie.

Pochod sa pre tieto pedagogické zámery stal východiskom k celému komplexu hudobných činností – rytmických, inštrumentálnych, speváckych, receptívnych, hudobno-pohybových, hudobno- dramatických a tvorivých. Striedanie a prelínanie hudobných činností umožňuje voliť rôzne náročné úlohy s určitým pedagogickým zámerom, pričom sú prispôsobované hudobným dispozíciám detí. Pochod teda poskytuje rôznu kombináciu hudobných aktivít, špecifickosť témy je možné využívať na ich prirodzené prepájanie a prelínanie.Usporiadanie hudobného materiálu v jeho obsahu i rozsahu sleduje postupné vrstvenie, znáročňovanie a gradáciu hudobných činností, ktoré v takomto premyslenom slede zaručujú rozvoj hudobných i osobnostných kvalít detí. Taktiež kreatívne postupy umožňujú nevyhnutné návraty už k poznaným hudobným materiálom a to vždy v nových súvislostiach, v nových pohľadoch a nových poznaniach. I pochod prináša nové poznatky, rozvíja hudobné skúsenosti a schopnosti detí, pôsobí emocionálne a pozýva deti do sveta hudby. Zároveň práca s ním ovplyvňuje kvalitatívne prvé kontakty s hudbou.

Taktiež ide o integráciu z pohľadu žiaka, jeho vnímania, chápania a prežívania. Nakoniec je možnosť ďalšej integrácie témy s ostatnými vyučujúcimi predmetmi. Takýto prístup sa významným spôsobom dotýka všetkých zúčastnených subjektov, u učiteľa znamená prehodnocovanie doterajších tradičných postojov, vyžaduje neustále tvorivé úsilie.Všetky hudobné činnosti navzájom súvisia, ovplyvňujú sa, smerujú k širšiemu esteticko- výchovnému záberu a k posilneniu komplexných múzických momentov. V takomto ponímaní má kreativita vysokú integrujúcu funkciu a je jednotiacim princípom recepčných, reprodukčných a produkčných činností. Vytvára sa tak kompatibilné prostredie. Výber hudby na vyučovacie hodiny hudobnej výchovy s určitým tematickým zameraním nám otvára priestor pre analógie, konfrontácie, pre overovanie skúseností, prepájenie sveta hudby a skutočnosti, v ktorej dieťa žije. Monotematické usporiadanie učiva umožňuje skvalitňovať hudobno-výchovný proces, zintenzívňuje pôsobenie hudobnej výchovy v oblasti motivačnej, informačnej, individuálnej i kolektívnej, tvorivej a spoločensky relevantnej.

Čo nás čaká v budúcnosti? Počítač, internet a receptívna hudobná výchova?

Žijeme vobdobí splývania technológií.: telefóny sa stávajú fotoaparátmi, televízne prijímače zase počítačmi s pripojením na internet. Najväčšia výhoda počítača je jeho multifunkcionalita. Prešli sme teda z minulosti do prítomnosti od gramofónových platní, cez magnetofónové záznamy, video záznamy k audio CD, DVD. Postupne sa dostávame do digitálneho veku.

Internet je už plný množstva informácií o tzv. vážnej i populárnej hudbe - od vyhľadávajúcej služby, ponúka stručný prehľad hudoníkov a ich životopisov, hudobných nástrojov, dejín hudby, vybraných a odporúčaných hudobných diel, učebné texty, recenzie, slovník hudobných pojmov, katalógy vydavateľstiev. V podstate je to už prítomnosť, zatiaľ však nie v našom súčasnom školstve. Modelové situácie popisujúce didaktické využitie počítačov a hudobných programov poskytujú nové možnosti osvojovania hudobných vedomostí a zručností. Špecializované učebne hudobnej výchovy by teda mali zaplniť notebooky, diskety, mixážne pulty, syntezátory napojené na hudobné programy. Hudobné súbory v komprimovanom tvare –tzv. MP3-ojky sú dnes už v každom počítači.

Aký vplyv môže mať tento vývoj na praktické vyučovanie hudby v školách?

Hudba sa stane hmatateľná, ľahšie uchopiteľná a tvoriteľná. A to všetko len niekoľkými pohybmi myšou alebo prstov na monitore počítača. Pomocou počítača žiaci môžu analyzovať obsadenie hudobných nástrojov v počúvanej skladbe, vnímať ich individuálnu farbu a dynamiku, porovnávať melodickú zložku, oddeľovať hlasy od sprievodov. Žiak môže so svojimi predstavami tvorivo vstupovať do skladby, môže ju kedykoľvek prerušiť, zostrihať, zrýchliť, spomaliť, opätovne nechať prehrať a porovnať s pôvodnou originálnou verziou. Môže sa pohrať i s obsadením hudobných nástrojov- extrahovať zo skladby jednotlivé nástroje, hlasy, zmeniť ich, pridať iné. Všetky tieto nazberané skúsenosti môžu následne využiť v samostatných tvorivých činnostiach – komponovať skladby ako lego, skladať ako puzzle, spoločne ich výsledky počúvať, hodnotiť, opravovať a oceňovať. Recepcia hudby sa stane skutočne aktívnou recepciou. Vo všetkých týchto činnostiach motivujúcim, aktivizujúcim a usmerňujúcim činiteľom ostáva učiteľ.

Verím, že i nová technika v rukách človeka znovu objaví jeho esteticko-kreatívne schopnosti, posilní jeho slabnúce schopnosti nechať sa facinovať estetickým zážitkom, že ho odnaučí ignorovať alebo zneužívať hudobné umenie. Keďže zmysel hudby je úzko spojený s kvalitou komplexného ľudského vnímania, pochopenia a hlbokého prežívania, je nevyhnutnou úlohou a kompetenciou hudobnej pedagogiky uchrániť túto spojitosť a v budúcnosti ju adekvátne rozvíjať.