Existuje európska hudobná pedagogika ?
Kultúrna politika EÚ - zakotvenie v Maastrichtskej zmluve

Irena Medňanská (Prešov)

Školstvo a kultúra sú rezorty, ktoré sa najviac podieľajú a vplývajú na zmenu myslenia ľudí a na tvorbu novej hodnotovej hierarchie a orientácie. Európa ako celok, nie len krajiny EÚ, stojí pred novým problémom, ako zachovať kultúrnu špecifickosť jednotlivých krajín a zároveň vytvoriť európsku súdržnosť. Kultúrna politika EÚ dnes ešte zaostáva za svojou hospodárskou politikou. Na rozdiel od hospodárskej oblasti, kultúra je citlivá oblasť, ktorá môže evokovať pochybnosti, že konečným cieľom kultúrnej politiky Európskej únie je vytvoriť zharmonizovanú paneurópsku kultúru, ktorej homogénnosť by negatívne ovplyvnila doterajšiu kultúrnu rôznorodosť. Autori Maastrichtskej zmluvy boli dosť opatrní a dali si záležať, aby hovorili o kultúrach v množnom čísle. “Spoločenstvo bude prispievať k prekvitaniu kultúr členských štátov a asociovaných krajín za rešpektovania ich národnej a regionálnej rozličnosti a súčasne bude vyzdvihovať spoločné kultúrne dedičstvo”, píše sa v zmluve, ktorá zároveň menuje oblasti, kde by členské štáty mali konať spoločne. Kultúra získala “legislatívne” svoje miesto v EÚ až článkom 128, Maastrichtskej dohody platnej od 1.novembra 1993, s tým, že musí byť zaručená národná a regionálna rozmanitosť. Európska únia chce chrániť a propagovať širokospektrálne kultúrne dedičstvo prostredníctvom pozitívnych akcií. EÚ ponúka v súčasnosti možnosti kooperácie prostredníctvom troch kultúrnych programov: Kaleidoskop - súčasná kultúrna tvorba. Raphael - zachovávanie kultúrneho dedičstva a Ariane - knihy a čítanie ako aj posledný program Kultúra 2000¹⁾

V súčasnom európskom pohybe, v čase premien a rozširovania Únie i snáh asociovaných krajín získať členstvo, je kultúra cestou, ktorá môže práve spájať všetkých občanov. “Hoci inherentnými stavebnými blokmi bezpečnej Európy sú hospodársky úspech a politické štruktúry, rozhodujúcim faktorom hospodárskeho, sociálneho a ľudského úspechu rozvíjajúcej sa Európy je kultúrna aktivita. Ak sa nezaručí, aby bol ocenený spôsob, akým ľudia vyjadrujú svoju individuálnu identitu, pocit odcudzenia od európskych inštitúcií bude pretrvávať a ohrozovať ich budúcnosť. Ak má EÚ prežiť, jej občania musia v nej vidieť čosi viac, než len politické a hospodárske zoskupenie. (Dillonová, 1998) Kultúrna politika EÚ rieši základný princíp: prístup k vedomostiam a ku kultúre, právo človeka vyjadriť svoj názor, city, či pocity a právo účasti na tvorivej činnosti. Tieto základné princípy sú v slobodných demokratických štátoch zárukou tvorby kultúrnych hodnôt s vysokou umeleckou úrovňou. Preto oblasť kultúry a školstva nie je uspokojivo zapracovaná v Agende 2000, lebo v kultúre sa nedajú vytvoriť jednotné požiadavky pre všetky členské a asociované štáty, nedajú, ani sa nemôžu nariadiť jednotné estetické normy a umelecké kritéria platné vo všetkých štátoch. Tieto sú jednoducho nevytvoriteľné. Je to mnohosť v jednote, ktorej paralelu môžeme v realite definovať ako kultúrnu pluralitu EÚ.

Hudobná pedagogika v Európe - jednota v mnohosti

Zjednocovací proces v Európe a zmeny spoločenského systému vo východnej Európe stavajú aj hudobnú pedagogiku pred nové otázky a úlohy. Hudobná pedagogika sa tiež musí naučiť žiť a reagovať na neustále menšie rozdiely v kultúre medzi jednotlivými krajinami zapríčinené širokou mediálnou ponukou. Na druhej strane súčasná mobilita necháva jednotlivé kultúrne identity až násilne na seba vzájomne narážať. V tomto smere sa vynára množstvo otázok, ako napr.: Akú úlohu zohráva hudobná pedagogika v súčasných zmenách? Aký bude jej prínos k multimediálnej a interkultúrnej spoločnosti budúcnosti? Existuje európska hudobná pedagogika? To sú otázky, ktoré si kladú odborníci v súvislosti s existenciou a spolunažívaním v rámci EÚ. Odpovede na ne sú niekde dané, inde sa sami tvoria v každodennom živote, či vychádzajú z plurality názorov. Hudobná pedagogika môže byť nápomocná kultúrnej politike, môže byť prostriedkom k európskej integrácii - či chceme, či nechceme - môže tvoriť vzájomný most medzi kultúrnymi identitami. Môže hľadať cesty a smery, vzájomne sa spoznávať, duchovne sa obohacovať a vymieňať si skúsenosti.

Jednotná európska hudobná pedagogika však neexistuje, nie je nutné ju vytvárať, lebo je nevytvoriteľná. Mnohosť v jednote, tak sa dá chápať i tu, ako súhrn rôznych národných hudobnopedagogických tradícií, koncepcií, s akceptovaním regionálnych podmienok, v ktorých prebieha hudobno-pedagogický proces. Tiež jednotné európske curriculum je súhrn existujúcich curriculum, z ktorých každé má svoje národné, regionálne či lokálne špecifikum. Spoločné môžu byť také kľúčové slová ako integrácia, kooperácia, mobilita, ale už kompatibilita môže byť len v kvantitatívnej rovine.

Vytváranie stratégie v akomkoľvek odbore znamená perspektívne “videnie” zajtrajška a budúcna cez prizmu dnešných vedomostí, poznatkov a skúseností. Postaviť jasné ciele, koncepcie v humanitnom odbore je oveľa zložitejšie ako v exaktných vedách. Pokúsim sa naplniť obsahom a istou konkrétnou stratégiou uvedené kľúčové slová.

Integrácia

Vstup Slovenska do európskych hudobno-pedagogických štruktúr realizovali alebo realizujú jednotlivé sekcie Asociácie učiteľov hudby Slovenska (AUHS). Proces úspešného začlenenia jednotlivých sekcií je závislý od napĺňania požiadavok (štrukturálno-obsahových) pre vstup do príslušného európskeho zväzu. (príloha č.1)

Kooperácia

• v rámci európskych hudobnopedagogických zväzov EAS, EMU, ESTA, EPTA (príloha č.2, č.3)
• v oblasti medzinárodných konferencií, sympózií, seminárov a workshopov, ktoré prezentujú najnovší vývoj, orientáciu v odbore
• využitím 6.rámcového programu (možnosť kooperácie v humanitných vedách)
• pri tvorbe študijných plánov pre hudobnopedagogické odbory
• v koncepcii a realizácií pedagogicko-umeleckého vysokoškolského vzdelávania učiteľov hudby pre hudobné odbory ZUŠ (ale aj iné formy) pre maturantov a absolventov konzervatórií (t.č. prebieha už na väčšine učiteľských fakúlt - študijné programy tvorené na základe študijných programov Intrumental-, Gesangspädagogik dlhodobo etablovaných v SRN, alebo Rakúsku
• v ďalšom vzdelávaní učiteľov hudby vytvoriť legislatívny systém celoplošného ďalšieho celoživotného vzdelávania učiteľov hudby pre jednotlivé typy škôl²⁾ (systém I.a II.kvalifikačnej skúšky je jednorázový, motivovaný najmä platovým postupom pred získavaním inovačných odborných poznatkov a kompetencií)
• vo vzájomnej výmene lektorov v rámci ďalšieho vzdelávania (Hollabrun 1994, práve prebiehajúci štvormodulový kurz “Hudba a informatika” pre učiteľov Hv s bilaterálnym organizačno- obsahovým zastrešením Rakúskeho ministerstva školstva (prostredníctvom rakúskeho poverenca pre školstvo a ŠPÚ a MPC Prešov)
• v hudobnopedagogickom výskume (najmä v spracovávaní výsledkov na materiálne dobre vybavených pracoviskách v krajinách EÚ-vedecké inštitúty pre hudobnú pedagogiku pri katedrách hudby na univerzitách hudby napr. v Rakúsku, alebo vysokých školách hudobných v SRN)

Mobilita študentov a vysokoškolských pedagógov je nielen najlepší spôsob spoznávania nových krajín, jazyka a kultúry, ale stáva sa dôležitým prvkom akademickej a profesnej kariéry.

Realizuje sa prostredníctvom:

• európskych projektov - Tempus, Socrates/Erasmus, Leonardo, CEEPUS (príloha č.4)
• bilaterálnych projektov napr.Akcia Rakúsko Slovensko, štipendií MŠ SR v rámci podpísaných zmlúv o spolupráci, štipendií nemeckých organizácií DAAD, KAAD, Ministerstva školstva Bavorska, Goetheho štipendia spolkovej krajiny Durínsko, Bosh-Stiftung Stuttgart
• mobilita (a kooperácia) pri realizácii spoločného hudobnovýchovného projektu, alebo hudobnopedagogického výskumu

Kompatibilita - s mobilitou študentov úzko súvisí aj uznanie štúdia (čiastkového, alebo úplného) a diplomov, čo je základnou podmienkou pre vytvorenie otvoreného európskeho priestoru pre vzdelávanie. To má zaručiť Európsky systém transferu kreditov (ECTS) ako pilotná schéma v rámci programu Erasmus. ECTS je nástrojom na vytváranie transparentnosti, na prepojenie vysokých škôl, ich inštitútov a katedier a na rozšírenie študijných možností pre študentov. Systém ECTS umožňuje inštitúciám uznať dosiahnuté študijné výsledky používaním spoločne uznaných ukazovateľov-kreditov a stupňov a zabezpečuje interpretáciu národných systémov vysokoškolského vzdelávania. Slovensko je v súčasnosti v etape transferu kreditov, súčasné obdobie je charakterizované celoplošným nábehom kreditného systému.

Najmenšia kompatibilita medzi Slovenskom a krajinami EÚ, menovite nemeckého jazykového teritória, (Rakúsko a SRN) je oblasť ďalšieho kvalifikačného rastu vysokoškolských učiteľov.³⁾ V tejto oblasti sme v doktorandských formách zaviedli tituly PhD. a ArtD, ale zároveň sa znova obnovilo rigorózne konanie. Toto je síce u absolventov magisterského štúdia vítané a znamená istú formu ďalšieho vzdelávania s odrazom v zaradení do vyššej platovej triedy, nie je však v Európe kompatibilné, dokonca spôsobuje “zmätok”. Udelený titul PaedDr. PhDr. uvádzaný pred meno si vo väčšine krajinách EÚ prečítajú ako titul, ktorý znamená absolvovanie doktorandského štúdia.

Na slovenských vysokých školách sa má od 1.1.2003 realizovať systém funkčných miest profesorov, ktorý je navonok kompatibilný s krajinami EÚ.

Z analýzy vzdelávania učiteľov hudby pre všeobecnovzdelávaciu školu v nemeckom jazykovom teritóriu je niekoľko podnetov a možností inovovať náš systém o niektoré už praxou overené organizačné a obsahové zložky. Ide o systém všeobecnovzdelávacích škôl s ťažiskom na hudobnej výchove, ktorý funguje napr. v Rakúsku od 1.stupňa, má niekoľko foriem na 2. a gymnaziálnom stupni (príloha č.5). Žiak, ktorý prešiel týmito typmi škôl a vykonal maturitnú skúšku je pripravený na učiteľské štúdium Hv, alebo hudobnej vedy, ale aj na profesionálne umelecké štúdium (pokiaľ nástrojové zručnosti získaval naviac v hudobnej škole, alebo súkromným vyučovaním, nakoľko všeobecnovzdelávacia škola ich nezabezpečovala na úrovni požiadavok pre štúdium nástroja).

Absencia hudobnej výchovy v gymnaziálnom stupni a neexistujúca možnosť výberového maturitného predmetu (okrem pedagogických škôl) v SR spôsobuje, že záujemci o štúdium Hv alebo hudobnej vedy sa musia pripraviť samoštúdiom časovo “natlačeným” do maturitného ročníka.

Práve na strednom stupni je najväčšia nekompatibilita⁴⁾ medzi dvojstupňovým vzdelaním na konzervatóriu (4+2) v SR a hudobnými gymnáziami v krajinách EÚ. (V ČR už fungujú hudobné gymnázia, v SR sú zatiaľ len v návrhovom štádiu.)

Treba však otvorene povedať, že práve odlišné hudobno-vzdelávacie štruktúry na strednom stupni, sú platformou, kde by bolo treba nájsť spoločné riešenia a kompromisy medzi krajinami EÚ a asociovanými krajinami a aplikovať skúsenosti zo vzdelávacích systémov stredo-a východoeurópskych krajín. Žiaľ, doterajší vývoj a prioritná snaha SR o vstup do EÚ je poznačená preberaním štruktúr z krajín EÚ, ktorými sa búrajú domáce osvedčené systémy napr. v súčasnosti opätovný “boj” slovenskej hudobno-pedagogickej obce o zachovanie ZUŠ. Pri aproximácií týchto systémov a štruktúr je snaha MŠ SR prebrať len to, kde sa dá v umeleckom školstve ušetriť.⁵⁾

Od r.1990 prešlo vzdelávanie učiteľov hudby pre všeobecnovzdelávaciu školu mnohými organizačnými a obsahovými zmenami, ktoré sa prejavujú v pedagogicko-psychologických predmetoch všeobecného základu, s dôrazom na princíp humanizácie školstva a individuálneho prístupu k jedincovi. Etablovali sa mnohé hudobnopedagogické koncepcie, vytvorila sa informačná databáza o systémoch vzdelávania učiteľov hudby v európskych krajinách i vo svete. Klasické dvojodborové štúdium na učiteľských fakultách vo zväzku univerzít zaznamenalo najväčšiu inováciu práve v možnosti výberu študijných odborov, ktoré prináša výrazné pozitíva v efektívnejšej integrácií oboch predmetov už počas štúdia, v rozmanitosti študijných skupín, v ktorej navzájom pôsobia prírodovedné, technické, lingvistické predmety, v skvalitnení medzipredmetových vzťahov.

Názov “hudobná výchova” pre označenie predmetu v kánone školských predmetov a paralelne aj študijného odboru v univerzitnom type štúdia sa v súčasnosti stáva nekompatibilným s krajinami EÚ. V uvedených oblastiach sa používa jednoducho názov hudba (Musik, music, musique). Predsa predmetom školského vyučovania je “hudba” a nie “hudobná výchova” ako proces. Hudba má prispievať, slúžiť k cieľavedomej výchove mladého človeka v zmysle rozvoja osobnosti, je spoločenským fenoménom, umeleckým odborom, predmetom bádania, objektom pedagogickej interpretácie v škole i v rôznych mimoškolských formách - je teda nadstavbovým strešným pojmom. V záujme kompatibility s názvami v Európe kde existuje Institut für Musik/for Music, Musikabteilung/Music-department, sa dve katedry na fakultách pripravujúcich učiteľov v SR premenovali na katedry hudby (katedra hudby FHV UMB Banská Bystrica, oddelenie hudby na FPV ŽU v Žiline.)

Vo výchove a vzdelávaní v Európe je oveľa zložitejšie ako v kultúre naplniť význam slov “jednota v mnohosti a rozmanitosti”. Táto výsada kultúry je vo vzdelávaní limitovaná a zužovaná pojmami kompatibilita a kreditný systém štúdia. Tieto však treba chápať ako kvantitatívne jednotiace parametre a v obsahu hľadať mnohosť a rozmanitosť.

Poznámky

1. Hoci Slovenská republika nie je riadnym členom EÚ, ako asociovaná krajina sa môže zúčastňovať na kultúrnych a vzdelávacích programoch EÚ. Dokonca sú uprednostňované projekty vzájomnej kooperácie “východ-západ”. Tri kultúrne programy EÚ majú nasledovné zameranie:

   “Raphael” je zameraný na podporu kultúrneho dedičstva, na financovanie obnovy historických pamiatok (ktorých je najmä vo východnej Európe zdevastovaných veľmi veľa).Pre program “Raphael” bola v r.1997 na trojročné obdobie odsúhlasená finančná čiastka 30 miliónov Ecu.

   “Kaleidoskop” je program cezhraničnej kultúrnej spolupráce s participáciou troch členských štátov a štvrtý môže byť uchádzačský. Do programu “Kaleidoskop” patrí Európske mesto kultúry, Mládežnícky orchester EÚ, Barokový orchester EÚ, financovanie hudobných a divadelných festivalov.

   “Ariane” je európsky program obohacujúci európsky knižný trh o preklady beletrie a podporujúci čítanie v Európe. V rámci neho sa udeľuje aj cena Aristeion za európsku literatúru a európsky preklad.

   “Kultúra 2000” je aktuálny program Európskej únie, špeciálne zameraný na podporu umenia a kultúry s európskou dimenziou. Kultúra 2000 svojím zameraním nadväzuje na vyššie menované komunitárne programy EÚ.

   Program Kultúra 2000 je ustanovený na obdobie od 1.1.200 do 31.12.2004.

2. Odbornú a pedagogickú spôsobilosť pedagogických pracovníkov upravuje vyhláška č.41/1996 MŠ SR. Konkretizácia zvyšovania kvalifikácie formou 1.kvalifikačnej skúšky je obsahovo a organizačne zakotvená vo vyhláške 14 MŠ SR zo 16.decembra 1997.

3. Najväčšie rozdiely sú v poslednom stupni vymenovania za profesora. Naše inauguračné konanie také je proces, ktorý krajiny EÚ nepoznajú. Vymenovanie za profesora sa deje vypísaním konkurzu na miesto vedúceho katedry (preto má každá katedra profesora). Kandidát, ktorý je úspešný v niekoľkých vylučovacích kolách konkurzného konania, predložil rozsiahlu publikačnú činnosť doma i v zahraničí, má absolvované doktorandské štúdium (habilitačné konanie nie je podmienkou), je uznávaným odborníkom vo svojom odbore a je na záver vybraný konkurznou komisiou získava miesto profesora zároveň sa mu prepožičiava titul profesora. Tu je niekoľko nuansí, titul profesora môže byť limitovaný len pre danú vysokú školu, univerzitu, alebo je trvalý. Ďalšou zvláštnosťou nemecko-rakúskeho modelu je, že na vypísané profesorské miesto sa nemôže prihlásiť člen katedry, aj keď by spĺňal predpoklady. Nie je to nedôvera v jeho schopnosti, ale model “regenerácie” katedry.

   V súčasnosti prebieha na slovenských vysokých školách proces zavedenia systému funkčných miest profesorov a docentov pre jednotlivé pracoviská, ktorý je navonok kompatibilný s krajinami EÚ.

4. Proces kompatibility s krajinami EÚ sa však prejavil v platovom zaradení učiteľov hudobných odborov ZUŠ v zrušení do r.1996 platnej výnimky zo vzdelania pre absolventov konzervatórií a zaradení do 8.platovej triedy, ako absolventov strednej odbornej školy.

5. Príkladom nekomplexného prístupu v preberaní vzdelávacích systémov z krajín EÚ je snaha MŠ SR transformovať fungujúci systém ZUŠ na podmienky EÚ (v týchto krajinách majú hudobné školy rôzneho zriaďovateľa, neriadia sa učebnými osnovami) jednoducho povedané presunúť ZUŠ do súkromného sektoru, ale na druhej strane sa z krajín EÚ nepreberá rozsah Hv v systéme všeobecnovzdelávacieho školstva, aj s fungujúcimi formami hudobnej základnej školy a gymnázií.

Literatúra:

BALLY-FAHR, U.1997. Statement am Europäischen Kongress für Musikpädagogik. In: Zborník referátov z “Europäischer Kongress für Musikpädagogik”, Luzern, 1997.

DILLONOVÁ, S. 1998. Propagovanie európskej kultúry je sizyfovská práca. In: Európsky dialóg, marec-apríl 1998/2.

EURÓPA...Otázky a odpovede. Európska komisia - Directorate-General for Information, Brusel, 1998

HELMS, S. - SCHNEIDER, R. - WEBER, R. 1994. Neues Lexikon der Musikpädagogik. Sachteil. Kassel, 1994.

HELMHOLZ, B. 1996. Musikdidaktische Konzeptionen in Deutschland nach 1945. Verlag Die blaue Eule. Essen, 1996.

MAČURA, I. 1999. O pretrvávajúcich dogmách a náhľadoch na vzdelávanie. In: Učiteľské noviny č.3, 1999.

MEDŇANSKÁ, I. 1997. Vzor pre Európu - úvodník. In Hudobný život, roč.XXIX, č.7, Bratislava, 1997.

MEDŇANSKÁ, I. 1997. Európska asociácia pre školskú hudobnú výchovu. In: Zborník: Dějiny hudební výchovy - muzikologické štúdie 5, Janáčkiana 1996, Ostrava, 1996, s.231-233.

MEDŇANSKÁ, I. 1997. Európsky dialóg - listy redakcii. In: Európsky dialóg, časopis pre európsku integráciu, máj-jún 1997/3, Brussel, 1997, s.28.

Music Schools in Europe. Handbook of the European Union of Music Schools. Schoot-Musik, 1995.

ZELINA, M. 1993. Humanizácia školstva. Psychodiagnostika. Bratislava, 1993.

Zusammenfassung

Gibt’s eine europäische Musikpädagogik ?

Der Beitrag stellt die Frage über die Existenz der europäischen Musikpädagogik. Es besteht keine gemeinsame europäische Kultur, keine gemeinsame Musik und darunter auch keine Musikpädagogik.
Es besteht auch kein Bedarf sie zu bilden. Im Artikel Nr.128 des Vertrages von Maastricht steht deutlich, dass die EU den mittgliegs- und assozierten Staaten eine regionale kulturele Identität gewährleistet. EU bietet ihren Staaten im Bereich der Kultur und Schulwesen eine gegenseitige Kooperation und Mobilität. Dem Ziel nach, hat sie verschiedene kulturele Projekte (z.Z. programm Kultur 2000) ins Leben gerufen. Die europäische Musikpädagogik heute soll als die Einheit in der Pluralität charakterisiert werden.

Príloha č.1

Integrácia do európskych štruktúr

Príloha č.2

Charta o hudobnej výchove na všeobecnovzdelávacích školách v Európe

Demokratické právo na základné vzdelanie v technických, prírodovedných a humanitných predmetoch by malo logicky zahŕňať aj základné vzdelanie v umeleckých predmetoch. Neustála redukcia estetických predmetov v systéme všeobecnovzdelávacieho školstva, či hrozba ich úplnej absencie nielen u nás ale i v ostatných európskych štátoch vyvolala iniciatívu hudobných pedagógov, najmä nemecky hovoriacich štátov k založeniu Európskej asociácie pre školskú hudobnú výchovu (EAS-European Association for Music in Schools; Europäische Arbeitsgemeinschaft Schulmusik). Po zmene systému boli v r.l990 na kongrese v Lübecku k spolupráci vyzvané aj bývalé socialistické krajiny. Slovenská republika je v tomto európskom zväze zastúpená Asociáciou učiteľov hudby Slovenska, sekciou pre hudobnú výchovu na všeobecnovzdelávacích školách.

K základným dokumentom EAS patrí “Charta o hudobnej výchove na všeobecnovzdelávacích školách v Európe”. V úvodnej preambule sa hovorí: “Všetkým deťom a mladým ľuďom v Európe poskytnúť základné hudobné vzdelanie a tak zabezpečiť ich harmonický rozvoj. Pretože všeobecnovzdelávacia škola je jediná, ktorá zahŕňa celú populáciu, je zodpovedná za realizáciu týchto cieľov, prísne rešpektujúc pritom špecifikum jednotlivých krajín a regiónov.

Príloha č.3

CIELE A ÚLOHY EURÓPSKEJ ÚNIE HUDOBNÝCH ŠKÔL - EMU

1. Vo všetkých štátoch Európy zriadiť dostatočný počet hudobných škôl a snažiť sa o ich rovnomerné geografické rozloženie.
2. Štátne a samosprávne orgány zaručujú dostatok finančných prostriedkov pre činnosť hudobnej školy.
3. Všetky vyučovacie predmety (nástroje a sólový spev) sa riadia učebnými plánmi, ktorých inovácia a kontrola je nevyhnutná.
4. Na všetkých hudobných školách by mala byť zabezpečená predškolská hudobná výchova, ako aj vzdelávanie dospelých.
5. Vzdelávanie učiteľov hudobných škôl musí akceptovať potreby a požiadavky hudobnej školy; je žiaduce neustále rozširovanie pedagogicko-didaktického vzdelania smerom k novým vyučovacím formám ako aj systematické ďalšie vzdelávanie učiteľov hudby.
6. Učitelia hudobných škôl sú svojím zaradením a sociálnym zabezpečením rovnocenní s učiteľmi na všeobecnovzdelávacích školách.
7. Vybudovať úzku spoluprácu medzi všeobecnovzdelávacou a hudobnou školou.
8. Hudobnú školu budovať a chápať ako dôležité kultúrne centrum svojho mesta a regiónu.

Takto postavené ciele a úlohy EMU definujú túto úniu ako priekopníčku celoeurópskej “Musikchul-Idee”, ktorá sa celou svojou činnosťou angažuje za dôstojné postavenie hudobnej školy v súčasnosti, výsledkom ktorého je intenzívny kontakt jedinca s hudbou, ktorá je v každej krajine dôležitou súčasťou vlastnej kultúry.

Príloha č.4

Mobilita a kompatibilita študentov a pedagógov